E-Book, Slovak, 220 Seiten
Clementoni Návrat
1. Auflage 2017
ISBN: 978-88-85356-78-8
Verlag: Tektime
Format: EPUB
Kopierschutz: 0 - No protection
Dobrodruzstvá Azakisa A Petriho
E-Book, Slovak, 220 Seiten
ISBN: 978-88-85356-78-8
Verlag: Tektime
Format: EPUB
Kopierschutz: 0 - No protection
Nibiru, dvanásta planéta našej slnecnej sústavy má mimoriadne elipsovitú obežnú dráhu, retrográdnu a ovela väcšiu oproti všetkým ostatným planétam. Aj preto jedno otocenie okolo Slnka trvá 3 600 rokov. Obyvatelia planéty, využívajúc toto cyklické približovanie sa nás už stovky tisícok rokov systematicky navštevovali a pri každej svojej návšteve ovplyvnili kultúru, poznatky, technológiu a dokonca aj evolúciu ludskej rasy. Naši predkovia ich volali rôznymi menami, ale meno, ktoré ich zosobnuje najlepšie, je 'Bohovia'. Azakis a Petri, dvaja sympatickí obyvatelia tejto zvláštnej planéty, sa na palube svojej kozmickej lode Theos vracajú na Zem, aby znovu získali tajomný a velmi vzácny náklad, ktorý tu ostal schovaný po ich poslednej návšteve.
Strhujúci, duchaplný príbeh, ale aj príbeh plný napätia a historických faktov, ktorý by ste si mohli oblúbit.
PUBLISHER: TEKTIME
Weitere Infos & Material
Nasiriya – Hotel
Hotel urcite nespadal do kategórie „päthviezdickových“, ale pre nu, ktorá bola zvyknutá trávit dlhé týždne v stane uprostred púšte, aj jednoduchá sprcha predstavovala luxus. Elisa sa odovzdala prúdu teplej a posilnujúcej vody, ktorá jej masírovala krk a plecia. Jej telo to urcite potrebovalo a ocenilo sériou príjemných zimomriavok, ktoré jej prešli viackrát po celom chrbte.
Dôležitost niektorých vecí, si uvedomíme, až ked ich stratíme.
Zo sprchy vyšla až po desiatich minútach. Para zahmlila zrkadlo zavesené úplne nakrivo. Skúsila ho narovnat, ale ihned po narovnaní sa vrátilo do pôvodnej šikmej polohy. Rozhodla sa ignorovat to. Okrajom uteráka utrela zo zrkadla kvapôcku a pozrela sa na svoj odraz. Ked bola mladšia, viackrát jej ponúkli prácu modelky, dokonca aj herecky. Možno by dnes bola filmovou hviezdou alebo manželkou nejakého bohatého futbalistu, ale peniaze ju nikdy príliš nelákali. Uprednostnila pot, dýchanie prachu, štúdium starovekých listín a návštevy odlahlých miest. Dobrodružstvo mala vždy v krvi a vzrušenie, ktoré cítila pri nájdení nejakého starého diela, pri objavení stôp pochádzajúcich z obodbí pred tisíckami rokov, to sa nedalo porovnat s nicím iným.
Priblížila sa k zrkadlu, trochu viac ako zvycajne, až natolko, že v kútikoch ocí videla neústupné malé vrásky. Rukou automaticky zašla do vrecka s kozmetikou a vybrala jeden z krémov, ktoré ti „za týžden uberú desat rokov“. Starostlivo si ho naniesla na celú tvár a ešte raz si dôkladne prezrela tvár. No co sa dalo cakat, zázrak? Na druhej strane, na výsledok bolo treba cakat „sedem dní“.
Usmiala sa nad sebou a nad všetkými ženami, ktoré sa dali zbalamutit reklamou.
Hodiny zavesené nad postelou ukazovali 19,40. No tak toto urcite nezvládane, má na prípravu iba dvadsat minút.
Co najrýchlejšie sa poutierala, dlhé svetlé vlasy nechala mierne vlhké a otvorila skrinu z tmavého dreva, kde mala niekolko slávnostnejších šiat, ktoré si so sebou zobrala. Pri inej príležitosti by strávila hodiny úvahami, ktoré šaty by boli najvhodnejšie pre túto príležitost, ale pre dnešný vecer bola volba skutocne obmedzená. Bez dlhého rozmýšlania si vybrala cierne krátke šaty. Boli velmi pôvabné, rozhodne vyzývavé, ale nie vulgárne, s velkorysým výstrihom zvýraznujúcim jej „trojky“. Šaty nonšalantným pohybom ruky pohodila na postel.
19,50. Napriek tomu, že bola žena, nenávidela neskoré príchody.
Vyzrela z okna a zbadala tmavý SUV, neuveritelne lesklý, tesne pred východom z hotela. Mladík vo vojenskej uniforme, ktorý bol ocividne šoférom vozidla, sa opieral o kapotu a cakanie si krátil pokojným fajcením cigarety.
Snažila sa zvýraznit si oci ceruzkou a maskarou, potom si prešla rúžom po perách a, snažiac sa ho rozotriet rovnomerne pohybmi pier posielaním bozkov do prázdna, si pripla svoje oblúbené náušnice, aj ked sa musela potrápit s nájdením „dierok“.
Až teraz si uvedomila, že už dávno netrávila vecer vonku. Kvôli robote sa vždy túlala po svete a nikdy nedokázala nájst niekoho, s kým by mohla mat stabilný vztah trvajúci dlhšie než niekolko mesiacov. Vrodený materský inštinkt fungujúci v každej žene, ktorý sa jej od dievcenských rokov darilo vždy úspešne potlacit, sa teraz, ked biologické hodiny zacínali odpocítavat posledné minúty, ozýval coraz castejšie. Možno by bolo nacase vážne sa nad tým zamysliet a vytvorit rodinu.
Co najrýchlejšie túto myšlienku potlacila. Natiahla si šaty, obula jediný pár lodiciek s vysokým opätkom, ktorý mala so sebou a širokým gestom si na obe strany krku naniesla svoj oblúbený parfém. Ešte hodvábnu šatku a väcšiu ciernu kabelku. Bola pripravená. Posledný pohlad do zrkadla s niekolkými škvrnami zaveseného na stene pri dverách jej potvrdil dokonalý vzhlad. Urobila otocku a spokojná sama so sebou vyšla z dverí.
Mladý vodic potom, co zatvoril ústa, ktoré sa mu mimovolne otvorili pri pohlade na Elisu vychádzajúcu krokom modelky z hotela, zahodil práve zapálenú druhú cigaretu a poponáhlal sa otvorit jej dvere auta.
„Dobrý vecer, doktorka Hunterová. Môžeme íst?“ opýtal sa váhavo vojak.
„Dobrý vecer,“ odpovedala vycariac svoj prekrásny úsmev. „Som hotová.“
„Dakujem za zvezenie“, dodala pri nastupovaní do auta, dobre si vedomá toho, že sa jej mierne nadvihne sukna a zarazenému vojakovi odhalí cast nôh.
Vždy mala rada, ked ju obdivovali.
Kozmická lod Theos – Alarm priblíženia
Systém O^COM pred Azakisom okamžite stelesnil zvláštny predmet, ktorého obrysy ešte neboli dobre definované v dôsledku nízkeho rozlíšenia hladácikov s dlhým dosahom, ktoré ho monitorovali. Urcite sa pohyboval a rozhodne sa približoval k ich lodi. Varovný systém pre prípady priblíženia iných telies vyhodnotil pravdepodobnost zrážky lode Theos s neznámym telesom na viac ako 96 %, pokial ani jedno z telies nezmení svoju dráhu.
Azakis sa poponáhlal a skocil do najbližšieho modulu na presun. „Palubná doska,“ kategoricky prikázal automatickému systému riadenia.
Po piatich sekundách sa dvere so zasycaním otvorili a na velkej centrálnej obrazovke velitelského pracoviska sa zobrazil, ešte stále velmi rozmazaný, obraz predmetu približujúceho sa po dráhe zrážky s ich lodou.
Takmer súcasne sa otvorili dvere druhého modulu, z ktorého vyskocil zadychcaný Petri.
„Co sa do certa robí?“ spýtal sa priatela, „V tejto zóne by nemali byt meteority,“ povedal prekvapený, aj on s pohladom upretým na velkú obrazovku.
„Nemyslím, že je to meteorit.“
„Ak to nie je meteorit, tak co to je?“ opýtal sa Petri, viditelne prestrašený.
„Ak okamžite nezmeníme trasu, uvidíš to na vlastné oci, ked sa nám to vrazí priamo do palubnej dosky!“
Petri sa okamžite chopil navigacných pák a zadal mierny odklon od pôvodne nastavenej trajektórie.
„Náraz o 90 sekúnd,“ ohlásil teplý ženský hlas systému približovania bez akýchkolvek emócií. „Vzdialenost telesa: 276 000 kilometrov, približuje sa.»
„Petri, rob nieco, prosím ta a urob to rýchlo!“ skrical Azakis.
„Už robím, ale hentá vec letí rozhodne príliš rýchlo“.
Odhad pravdepodobnosti nárazu, zobrazovaná na obrazovke vpravo od objektu, sa pomaly znižoval. 90 %, 86 %, 82 %.
„Tak toto asi nezvládneme,“ hlesol Azakis.
„Priatelu, taký zázracný objekt, co by znicil moju lod, ešte nevyrobili,“ podotkol s diabolským úsmevom.
Obratom, následkom ktorého na chvílku obaja stratili rovnováhu, nastavil Petri na oboch motoroch Bousen docasnú zmenu polarity. Kozmická lod sa na pár okamihov, ktoré sa im však zdali nekonecné, roztriasla a iba sofistikovaný systém umelej gravitácie, ktorý okamžite zaistil kompenzáciu zmeny, zabránil tomu, aby dvaja clenovia posádky narazili do steny pred nimi.
„Pekný tah,“ zvolal Azakis a potlapkal priatela po pleci. „Teraz však, ako chceš zastavit rotáciu?“ Predmety okolo nich sa už zacali dvíhat a krúžit v miestnosti.
„Vydrž chvílku,“ povedal Petri a stlácal nadalej tlacidlá a hýbal páckami.
„Stací, aby som ...“ Pár kvapiek potu mu pomaly stekalo po cele.
„...otvoril...,“ pokracoval, zatial co všetko, co bolo v miestnosti lietalo bez kontroly okolo nich. Aj oni dvaja sa zacali dvíhat zo zeme. Systém umelej gravitácie už nedokázal kompenzovat obrovskú odstredivú silu, ktorá sa zacala generovat. Cím dalej, tým boli lahší.
„... dvere tri!“ skrical nakoniec Petri, zatial co všetky predmety spadli naraz na zem. Tažký odpadkový kôš zasiahol Azakisa presne medzi tretie a štvrté rebro a on vydal hlasný ston. Petri, z pol metrovej výšky, kde sa vznášal, spadol pod riadiaci panel a nadobudol dost nezvycajnú a komickú polohu.
Odhad pravdepodobnosti zrážky klesol na 18 % a dalej rýchlo klesal.
„Všetko v poriadku?“ uistoval sa Azakis, snažiac sa maskovat pichnutie v narazenom boku.
„Ale hej. Som v poriadku, neboj,“ odpovedal Petri vstávajúc.
Okamih potom už Azakis kontaktoval zvyšok posádky, ktorej clenovia pohotovo komunikovali svojmu velitelovi, že neutrpeli žiadne zranenia a že aj zariadenie je v poriadku.
Práve vykonaný obrat mierne odchýlil lod Theos od predchádzajúcej trasy a podtlak vyvolaný otvorením dvierok bol okamžite kompenzovaný automatizovaným systémom.
6 %, 4 %, 2 %.
„Vzdialenost od telesa: 60 000 km,“ oznámil hlas.
Obaja prestali dýchat a napäto cakali, kým sa nepriblížili na vzdialenost 50 000 km, po prekonaní ktorej by sa aktivovali senzory s krátkym dosahom. Tieto sekundy sa im zdali...
